V dňoch 16 . a 17. mája 2026 sme sa stali svedkami výnimočného okamihu. V Dóme sv. Martina v Bratislave a v Kostole narodenia Panny Márie na Dlhých Dieloch v Bratislave slávnostne zaznela svetová premiéra diela Žalmy a hymny Pavla Országha Hviezdoslava, ktoré zhudobnil sloveský skladateľ Marián Kittner. Je to vôbec prvé komletné hudobné spracovanie básnického cyklu tohto výnimočného slovenského básnika. Pri príležitosti 105. výročia básnikovho úmrtia ožívajú jeho nadčasové verše v monumentálnej, ucelenej podobe.

Koncert diela Žalmy a hymny bol podporený mestskou časťou Bratislava – Karlova Ves.

Autor hudby, skladateľ a dirigent Marián Kittner, sa vo svojej ďalšej autorskej tvorbe snaží o hlboké precítenie textu a zrozumiteľnosť pre každého poslucháča. Kittnerove skladby vynikajú silným emocionálnym nábojom a majstrovským spájaním rôznych štýlov, čo potvrdil úspech jeho viacerých monumentálnych diel, o i. Requiem (2021), alebo oratórium Stabat Mater (2025).

V diele Žalmy a hymny sa predstavili poprední slovenskí sólisti, ktorí v aktuálnej sezóne stvárňujú kľúčové postavy svetového repertoáru: Alena Grach (mezzosoprán), ktorá je výraznou predstaviteľkou mladej generácie slovenského operného umenia a Daniel Čapkovič (barytón), ktorý v súčasnosti patrí medzi najlepších barytónov SND a je medzinárodne uznávaným umelecom.

Spolu so sólistami sa predstavil Spevácky zbor M@gnificat Bratislava, renomované teleso, ktoré sa pod umeleckým vedením Mariána Kittnera špecializuje na sakrálnu hudbu. Zbor je laureátom viacerých medzinárodných súťaží a vyznačuje sa kultivovaným hlasovým prejavom. Pravidelne spolupracuje s hudobníkmi z popredných profesionálnych telies.

Dielo svojím umeleckým prednesom sprevádzala Ida Rapaičová – legendárna herečka a držiteľka titulu Slovenka roka 2025 za celoživotné dielo. Jej podmanivý prednes dodal Hviezdoslavovým textom dychberúcu silu a majestátnosť.

Účinkujúcich sprevádzalo hudobné teleso Mucha Quartet, jedno z najvýznamnejších komorných zoskupení v strednej Európe a renomované sláčikové kvarteto, ktoré pravidelne hosťuje na prestížnych svetových pódiách. Umelecký prejav telesa je zárukou zvukovej ušľachtilosti a maximálnej interpretačnej precíznosti.

Žalmy a hymny patria k vážnej, duchovnej a filozofickej lyrike Pavla Országha Hviezdoslava. Autor sa v nich obracia k Bohu, zamýšľa sa nad zmyslom života, utrpením, spravodlivosťou, vierou a postavením človeka vo svete. Dielo má vznešený, modlitebný až oslavný charakter, pričom nadväzuje na biblickú tradíciu žalmov a hymien. Hviezdoslav v ňom spája osobnú pokoru s hlbokým morálnym posolstvom a ukazuje človeka ako bytosť, ktorá hľadá pravdu, dobro a duchovnú oporu. Jazyk je obrazný, slávnostný a bohatý na básnické prostriedky.

Hudobné spracovanie diela Žalmy a hymny Pavla Országha Hviezdoslava od skladateľa a dirigenta Mariána Kittnera predstavuje dôstojné a citlivé spojenie veľkej slovenskej poézie s duchovnou silou hudby. Dielo malo svetovú premiéru v máji 2026 a prinieslo Hviezdoslavove nadčasové verše v novej, pôsobivej hudobnej podobe.

Kompozícia je vystavaná ako rozsiahle hudobno-duchovné dielo v jedenástich častiach. Keďže pôvodný literárny cyklus je myšlienkovo aj jazykovo bohatý, zhudobnenie pracuje s citlivým výberom textov a s premysleným dramatickým oblúkom. Na začiatku jednotlivých častí zaznieva umelecký prednes úryvkov z Hviezdoslavovho diela, ktorý poslucháča uvádza do atmosféry básne a vytvára prirodzený prechod medzi slovom a hudbou. Hudba Mariána Kittnera nepôsobí iba ako sprievod k textu, ale ako jeho hlbšie rozvinutie – zvýrazňuje modlitbu, úzkosť, pokoru, nádej aj vznešenosť Hviezdoslavových veršov.

Jednotlivé časti vytvárajú pestrý, no ucelený celok. Prológ otvára priestor sústredenia a pripravuje poslucháča na duchovnú cestu. Žalm na tisícročnú pamiatku vierozvestcov sv. Cyrila a Metodeja prináša slávnostný rozmer a odkaz na duchovné i kultúrne dedičstvo. Žalm ku závierke roku pôsobí ako tiché zastavenie, bilancia a zamyslenie nad plynutím času. Žalm žaloby prináša naliehavejšiu polohu diela, v ktorej zaznieva ľudská bolesť, prosba a túžba po spravodlivosti. Časť Z temena hôr otvára obraz výšky, odstupu a duchovného rozhľadu. De profundis patrí k najhlbším momentom kompozície – nesie v sebe volanie z hĺbky, vnútorný zápas aj prosbu o vypočutie. A ešte pôst! vnáša vážnu, asketickú a dramatickú náladu. K Tatrám rozširuje duchovnú výpoveď o národný a prírodný rozmer. Advent prináša stíšenie, očakávanie a nádej. Hviezdnaté nebo obracia pohľad k večnosti, svetlu a tajomstvu presahujúcemu človeka. Záverečná časť Blízko si, Pane potom pôsobí ako pokojné a dôverné vyústenie celého diela – ako modlitba, v ktorej sa napätie, hľadanie a zápas premieňajú na blízkosť, vieru a vnútorné zmierenie.

Kittnerove Žalmy a hymny sú dielom, ktoré s úctou pristupuje k Hviezdoslavovej poézii a zároveň ju približuje dnešnému poslucháčovi. Vznikla kompozícia dôstojná, emotívna a zrozumiteľná, schopná osloviť nielen znalcov literatúry a sakrálnej hudby, ale aj širšie publikum citlivé na krásu slova, hlasu a duchovnej hudobnej výpovede.